UTOPIA

Slovo utópia pochádza z gréckeho slova οὐ (nie) a τόπος (miesto) a znamená “nemiesto” alebo neexistujúce miesto.

V rámci filozofického kontextu teórie fotografie autorka poukazuje na fakt, že konštelácia, ktorú fotograf zachytáva je zmesou štvorrozmerného priestoru, kvantity času a toku svetla. Vďaka tomu premieňa existenciu objektov a subjektov na fotografický záznam.

Ústredný motív práce predstavuje stĺp ako základný stavebný prvok. Repetitívnosť odkazuje k nevyčerpaneľnej množine možností zachytávania.

Polaroidové fotografie afirmujú existenciu zobrazeného stĺporadia. Avšak autorka sa ďalej pohráva s krehkou hranicou zachytávania reality, kedy vytvára vlastný model stĺpu a jeho vykonštruované prostredie.

Zmrazený čas vo fotografiách je akoby uväznený, nemá možnosť návratu ani napredovania a preto môžme odfotografovaný výsek času a miesta chápať ako nemiesto, nečas.

Fotografia je utópia sama o sebe. Je to zidealizovaný stav.

Ema Lančaričová je vizuálna umelkyňa, pracujúca najmä s analógovou a instantnou fotografiou. Vo svojich prácach hľadá esenciu fotografie. Zameriava sa na základné premenné ako čas, svetlo a priestor ale aj ich negácie. Tvorbu stavia na filozofickom kontexte a experimentálnom prístupe. Workshopy sú pre ňu spôsob ako priblížiť niektoré z týchto prístupov medzi ľudí - či už historické fotografické techniky alebo nové spôsoby práce s instantnou fotografiou. V teoretických prácach skúma zmeny fotografického média v súčasnosti. Momentálne študuje v doktoradnskom stupni na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.